Komentáre advokáta

V sekcii "Aktuality" sme sľúbili (pozri TU), že z návrhu nového Občianskeho zákonníka sa v najbližšom čase bližšie pozrieme na úpravu vecného práva. Sľub plníme. Nasledovný text obsahuje náš vlastný (subjektívny) komentár, ako aj naše pripomienky, k niektorým navrhovaným ustanoveniam.

Z rozhodnutia IV. ÚS 25/2024 vyplýva, že pred rozhodnutím veci samej Ústavný súd nie je oprávnený korigovať prípadné pochybenia, ku ktorým dôjde pri rozhodovaní všeobecného súdu o vylúčení či nevylúčení sudcu. A to s poukazom na zásadu subsidiarity rozhodovania Ústavného súdu.

Sedeli sme v aute a išli na pojednávanie. Moja vtedajšia šéfka povedala: "Budeme argumentovať Občianskym zákonníkom." Ja som reagoval: "Ale je tu to rozhodnutie Najvyššieho súdu." No ona na to: "Veď je to len súdne rozhodnutie."

Do skrytých pokladov vyberáme osobitne publikované rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, pri ktorých zastávame názor, že sa ich oplatí prečítať celé. Druhé rozhodnutie (po R 55/2024 - k tomu pozri TU), ktoré do tejto kategórie zaraďujeme, je publikované v Zbierke NS SR pod označením R 15/2025.

So zaradením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 83/2021 zo dňa 07.02.2024 do Zbierky NS SR (ako R 16/2025) nesúhlasíme. Ale aj ten, kto by inak súhlasil, nemôže súhlasiť so znením právnej vety. Ako je to možné?

Zvyčajne uverejňujeme výber toho najzaujímavejšieho z príslušného vydania Zbierky NS SR v sekcii "Aktuality". Pri práve zverejnenej občianskoprávnej Zbierke č. 3/2025 spravíme inak. Samostatnými (kritickými) zamysleniami sa pristavíme pri niektorých "R-kách", ktoré sú jej súčasťou. Začíname s R 29/2025.

Rozhodnutiu NS SR sp. zn. 5 Obdo 35/2023, publikovanému pod označením R 51/2024, sme sa už na našom webe venovali (TU). V časopise PRECEDENT 2 sme sa však k nemu vrátili - v kontexte zaujímavého zamyslenia, ktoré vyšlo v časopise Súkromné právo č. 1/2025. Náš text uvádzame aj na tomto mieste.

Nie je čo závidieť sudcovi, ktorého povinnosťou je podpísať sa pod rozhodnutie vydané v intenciách právneho názoru súdu nadriadeného, aj keď je presvedčený o tom, že také rozhodnutie nebude spravodlivé. Ak ide o sudcu, ktorému osudy strán sporu nie sú ľahostajné, určite to nie je jednoduché.