Prerušenie versus odklad exekúcie – aktuálny postoj Ústavného súdu SR

Stávalo sa, že exekučný súd prerušil exekučné konanie do času právoplatného skončenia konania o validite (platnosti) exekučného titulu. K prerušeniu teda nedošlo prostredníctvom inštitútu odkladu exekúcie, ktorý práve na tieto účely slúži, ale s odvolaním sa na všeobecný CSP. 

Do 31.03.2017 bol súčasťou Exekučného poriadku § 36 ods. 5, podľa ktorého "Ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania."

Novelou účinnou od 01.04.2017 bolo dané ustanovenie o nemožnosti prerušenia exekučného konania vypustené. Namiesto toho bol podrobnejšie upravený inštitút odkladu exekúcie, ktorý umožňuje exekútorovi následok obdobný prerušeniu exekúcie v prípadoch stanovených v § 61h Exekučného poriadku.

Tieto prípady možného odkladu exekúcie však sú limitované. A teda, nie akékoľvek súdne konanie, ktoré paralelne prebieha popri exekúcii, hoci i je jeho predmetom skúmanie validity exekučného titulu, umožňuje aplikáciu § 61h Exekučného poriadku.

Exekučný poriadok však od 01.04.2017 explicitne prerušenie exekučného konania už nevylučuje. A tak to exekučný súd niekedy využíva. Tam, kde nemôže pomôcť odklad exekúcie, sa exekučný súd odvolá na prvú vetu § 200 Exekučného poriadku ("Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.") a načrie do Civilného sporového poriadku. Následne aplikujúc § 164 CSP, podľa ktorého "Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.", exekučné konanie do právoplatného skončenia "súvisiaceho" konania preruší.

A oprávnený, hoci krvopotne bojoval niekoľko rokov o vydanie exekučného titulu, musí ešte na uspokojenie svojich nárokov čakať. Do času právoplatného skončenia konania, v ktorom sa rieši otázka, či je exekučný titul, na podklade ktorého bola exekúcia začatá, vôbec legitímny.

Tak si to zhrňme:

Je pravdou, že od 01.04.2017 prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok explicitne nevylučuje. Zároveň je pravdou aj to, že Exekučný poriadok subsidiárne použitie Civilného sporového poriadku umožňuje.

Rovnako je však pravdou, že inštitút prerušenia konania Exekučný poriadok nepozná a ani nerozoznáva [s výnimkou odkazu na prerušenie exekučného konania v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je uvedený v § 61h ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku]. Takisto platí, že ekvivalentné následky smerujúce k prípadnému "prerušeniu" exekúcie už má plniť inštitút odkladu exekúcie - upravený v § 61h a nasl. Exekučného poriadku. Odklad exekúcie, tak ako je aktuálne upravený v Exekučnom poriadku, bol pritom do Exekučného poriadku implementovaný s účinnosťou od 01.04.2017.

A tu už sa dostávame k čerstvému nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2024, ktorý bol vydaný dňa 24.09.2025. Práve ten totiž odklad exekúcie na strane jednej a prerušenie exekučného konania na strane druhej vyhodnocoval. V predmetnej veci, napadnutej na Ústavnom súde, exekučný súd prerušil exekúciu vykonávanú (v nespotrebiteľskej veci) na podklade rozhodcovského rozsudku, a to do právoplatného rozhodnutia súvisiaceho konania o zrušenie daného rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd prerušenie exekučného konania odobril.

Ústavný súd takýto postup vyhodnotil ako neprijateľný. Citujeme relevantné časti z nálezu III. ÚS 531/2024:

"38. Účelom exekučného konania je ochrana oprávneného spočívajúca vo vymožení jeho nároku. Predchádzajúca právna úprava Exekučného poriadku (konkrétne v § 36 ods. 5) až do 1. apríla 2017 výslovne vylučovala použitie inštitútu prerušenia konania (pravidlo neprerušiteľnosti exekučného konania), pokiaľ osobitný zákon neustanovoval inak. Zákonom č. 2/2017 Z. z. zmena Exekučného poriadku zákonodarca od uvedeného dátumu v Exekučnom poriadku upravil inštitút odkladu exekúcie v § 61h Exekučného poriadku, ktorý explicitne vymenúva právne skutočnosti, na základe ktorých je súdny exekútor povinný upovedomením rozhodnúť o odklade exekúcie.

39. Z aktuálneho zákonného znenia § 200 Exekučného poriadku nevyplýva, že by aplikácia § 164 Civilného sporového poriadku (poznámka: v citovanom rozhodnutí je odkaz na § 164 Exekučného poriadku, ide však zjavne o chybu v písaní) o prerušení konania v rámci exekučného konania bola súčasnou právnou úpravou výslovne vylúčená. Požiadavka ústavne konformného výkladu však v prípade aplikácie tohto inštitútu od konajúceho súdu vyžaduje, aby právne normy relevantné pri jeho rozhodovaní interpretoval spôsobom, ktorý zabráni zneužitiu práva cestou jeho formalistického výkladu.

40. Účelom § 164 CSP upravujúceho možnosť fakultatívneho prerušenia konania je možnosť súdu prerušiť konanie najmä v prípadoch, v ktorých sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ civilného súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán sporu. Využitie tohto inštitútu súdom v exekučnom konaní však atakuje samotný účel exekučného konania, ktorým je vymoženie právoplatne a vykonateľne judikovanej pohľadávky oprávneného voči povinnému. Zároveň, samozrejme, nemožno opomenúť, že právna úprava exekúcie poskytuje ochranu exekvovateľnej pohľadávke oprávneného za súčasného dôsledného rešpektovania požiadavky minimalizácie verejno-mocenských zásahov do individuálnej sféry povinného. Inými slovami, využívanie exekučných prostriedkov nesmie zasahovať do základných práv a slobôd povinného nad mieru nevyhnutnú na dosiahnutie už definovaného základného účelu exekúcie. Ochrana záujmov povinného v exekučnom konaní je poskytnutá prostredníctvom upovedomenia súdneho exekútora podľa § 61h Exekučného poriadku, ktorým rozhodne o odklade exekúcie v zákonom predpokladaných prípadoch.

41. V preskúmavanom exekučnom konaní nastala procesná situácia neupravená v § 61h Exekučného poriadku, keďže v čase rozhodovania súdov o prerušení konania nebolo v súvisiacom súdnom konaní rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Okresný súd sa rozhodol v exekúcii nepokračovať a prijal "neštandardné riešenie" majúce za následok prerušenie exekučného konania, ktoré sa vo svojich účinkoch zhoduje s účinkami rozhodnutia súdneho exekútora o odklade exekúcie. Pri vydaní napadnutého uznesenia bolo povinnosťou okresného súdu zvážiť na jednej strane svoju povinnosť dôsledne chrániť právoplatne judikovanú pohľadávku oprávneného, ale na strane druhej vziať do úvahy aj hľadiská ochrany povinného pred nadmerným exekučným zasahovaním do jeho základných práv. Z ústavnoprávnej perspektívy je potom okresný súd povinný uplatňovať metódu ústavne konformného výkladu a svoje rozhodnutie dostatočne zákonným spôsobom odôvodniť, čím eliminuje negatívne dôsledky plynúce pre sťažovateľa ako oprávneného pred zneužitím práva povinným.

43. [...] použitie tohto procesného inštitútu prerušenia konania, ktoré svojimi účinkami priamo odporuje samotnému účelu exekučného konania, kladie preto osobitné nároky nielen na jeho odôvodnenie, ale aj na dôsledné rešpektovanie rovnosti práv oprávneného a povinného. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí pritom týkať nielen dôvodov, z ktorých je možné usúdiť, že v danom prípade nejde o špekulatívne oddialenie výkonu exekúcie bez akceptovateľných dôvodov, ale aj proporcionality medzi prerušením exekúcie a sledovaným legitímnym cieľom všeobecného záujmu či dôsledkov prerušenia na postavenie sťažovateľa, ktorý je prerušením výrazne znevýhodnený oproti povinnému, a napokon aj účelu Exekučného poriadku, ktorým je predovšetkým ochrana oprávneného na účinné vymoženie judikovanej pohľadávky."

Sumarizujúc uvedené – následky ekvivalentné prerušeniu konania má v exekúcii plniť v prvom rade a skoro výlučne inštitút odkladu exekúcie aplikovaný zo strany exekútora – podľa úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku. A ak sa už exekučný súd predsa výnimočne rozhodne aplikovať inštitút prerušenia exekučného konania (hoci s tým Exekučný poriadok explicitne nepočíta), mal by si byť vedomý toho, že ide do rozporu s účelom exekučného konania. A preto tento postup zodpovedajúcim spôsobom (dopodrobna a do hĺbky), a s ohľadom na konkrétne okolnosti veci, odôvodniť.