O samozrejmosti, ktorá nie je samozrejmosťou

Niekedy sa stane, že prax tohto sveta už natoľko ovplyvní myslenie normálne uvažujúceho človeka, že ho ani nenapadne možnosť, ktorá je vlastne úplne logická. Až kým si človek neprečíta jedno súdne rozhodnutie. 

Predstavte si takú neželanú situáciu, že s vlastným motorovým vozidlom havarujete. Zodpovednosť však nemáte, vinu nesie auto, ktoré si to nafáralo do vás.

A tak to vaše auto servis opraví, poisťovňa škodcu vám opravu uhradí, a môžete byť ako sa hovorí "v klídku". A spokojne jazdíte ďalej, veď vec je vyriešená. Je dosť možné, že takto by som konal aj ja, a myslím, že aj veľká väčšina iných šoférov, ktorým by sa takéto niečo prihodilo.

Ibaže, jeden advokát, ktorý zastupoval žalobcu v spore, ktorý sa prejednával na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR) pod sp. zn. 5 Cdo 209/2018, ma poučil (nie osobne – len tým, že som si prečítal jeho argumentáciu reprodukovanú v predmetnom rozhodnutí), že vlastne ako poškodený môžem dosiahnuť (vymôcť) viac. A to preto, lebo hodnota môjho auta môže byť (a myslím, že s veľkou pravdepodobnosťou by to aj tak bolo) už po nehode menšia, ako bola pred nehodou, a to napriek tomu, že je autiak opäť pojazdný a jeho oprava úspešne vykonaná.

A práve preto žalobca v danom spore, napriek už uhradeným nákladom na opravu, požadoval aj skutočnú škodu, spočívajúcu v znížení hodnoty jeho motorového vozidla v dôsledku nehody. A za účelom určenia jej výšky žiadal aj o vykonanie znaleckého dokazovania.

Ale veď - nechajme hovoriť samotné rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 209/2018, vydané dňa 29.06.2021:

"18. V prejednávanom spore boli žalobcovi uhradené náklady, ktoré si vyžiadala oprava motorového vozidla po poškodení v dôsledku dopravnej nehody. Z výsledkov vykonaného dokazovania ale nevyplýva, či touto opravou bolo jeho motorové vozidlo zhodnotené, alebo naopak došlo k zníženiu jeho hodnoty, t. j. či bola trhová cena tohto vozidla pred nehodou a po oprave po nehode rovnaká. Ak by žalobcovi boli uhradené náklady na opravu poškodeného automobilu a hodnota vozidla sa po vykonanej oprave dostala na úroveň pôvodnej obvyklej ceny (nezmenila sa), žalobcovi by na vozidle nevznikla nijaká majetková ujma, k náhrade ktorej by bol povinný žalovaný 1/ ako škodca resp. žalovaný 2/ ako poisťovateľ.

19. Pokiaľ súdy v základnom konaní uzavreli, že žalobca nepreukázal finančnú stratu, ktorú by utrpel v dôsledku zníženia hodnoty motorového vozidla pri jeho predaji už iba samotným faktom, že predáva vozidlo opravované po havárii, de facto posudzovali splnenie podmienok pre priznanie ušlého zisku. Odôvodnenie žaloby a argumentácia žalobcu ale smerovali k priznaniu skutočnej škody na motorovom vozidle spočívajúcej v znížení jeho hodnoty tak, ako je uvedené v bode 18. tohto uznesenia. Na preukázanie tvrdenia o znížení ceny motorového vozidla v dôsledku samotnej skutočnosti, že bolo poškodené dopravnou nehodou (výšku škody nemožno robiť závislou od toho, ako poškodený s vecou následne naloží, či ju nechá poškodenú, opraví ju alebo predá - R 25/1990) žalobca navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ súdy nižších inštancií nenariadili žalobcom navrhované znalecké dokazovanie, ktoré malo preukázať skutočnú majetkovú ujmu žalobcu, zasiahli tým do práva žalobcu na spravodlivý proces, pretože v dôsledku nevykonania tohto opomenutého dôkazu nedostatočne zistili skutkový stav sporu, ktorý následne nesprávne právne posúdili."

Ono je to vlastne úplne logické a samozrejmé.

Ale priznajme si – napadlo by vás to, keby sa to stalo vám, alebo by ste spokojne jazdili už po samotnej oprave a vec považovali za vyriešenú?

Nuž veru neviem, či by som ja sám nebol v tej druhej skupine.

Mimochodom – pán doktor Šimon Meliš, advokát žalobcu v predmetnej veci, vďaka vám. Budem si to pamätať (hoci dúfam, že to potrebovať nebudem).