Ešte raz k možnosti pojednávať v konaní o neodkladnom opatrení

Na tomto webe sme už informovali o náleze ÚS SR, v zmysle ktorého je aj v konaní o neodkladnom opatrení možné pripustiť vypočutie strán či vykonanie dokazovania na pojednávaní. Len nedávno bolo vydané jedno rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré tento názor takisto zdieľa. 

Presne povedané - dňa 26.11.2024 sme informovali o našom komentári k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 406/2023 zo dňa 07.11.2023, ktorý bol uverejnený v časopise Justičná revue číslo 11/2024 (pozri TU). V zmysle daného nálezu "Procesná úprava postupu súdov v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dáva súdom pomerne veľkú voľnosť v tom, ako zabezpečia účinnú predbežnú ochranu strán sporu. Hoci úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku preferuje písomnú komunikáciu strán a súdu, nevylučuje ani ich bezprostrednú komunikáciu na pojednávaní. Aplikácia procesného predpisu, ktorý všeobecným súdom či už prvej alebo odvolacej inštancie dáva možnosť rozhodnúť bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, preto bez ďalšieho neznamená, že v takomto procese boli dodržané aj ústavné požiadavky na rozhodnutie o neodkladnom opatrení."

Sme radi, že si možnosť takéhoto prístupu (možnosť konania pojednávania aj v konaniach o neodkladnom opatrení) začínajú uvedomovať aj odvolacie súdy, t. j. práve tie, ktoré majú rozhodovanie o neodkladných opatreniach ako opravná inštancia v rukách.

Vo veci, ktorá vyústila do vydania uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/124/2024 zo dňa 31.10.2024, totiž najprv okresný súd uviedol, že neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nenariadi, a to z dôvodu, že nemá ani osvedčený nárok vo veci samej. Ten mal vyplývať z poskytnutia pôžičky zo strany žalobcu manželovi žalovanej. Žalobca síce na tieto účely súdu predložil potvrdenia o výbere zo svojho bankového účtu, nijako však samotné poskytnutie pôžičky jeho osobou neosvedčil. Úspešné nebolo ani odvolanie žalobcu voči zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v Žiline totiž v špecifikovanom uznesení uviedol (okrem iného) nasledovné:

"17. [...] špecifickosť konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia kladie vyššie nároky na žalobcu. Konajúci súd je "odkázaný" len na posúdenie skutkových tvrdení žalobcu a ním pripojených listín, ktorých "dôkazná spôsobilosť" musí byť tak významná, aby dovolila bez vykonania ďalších úkonov obmedziť iný subjekt na jeho právach. Neraz pritom ide aj o základné ľudské práva, čo sa vzťahuje i na vlastnícke práva žalovanej, ktoré mali byť dotknuté posudzovaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Pokiaľ sa žalobca v súdenej veci obmedzil len na predloženie listín o výbere finančných prostriedkov v banke, bez osvedčenia, že boli následne poskytnuté dlžníkovi, nesplnil svoje procesné povinnosti potrebné pre úspech v štádiu konania o neodkladnom opatrení. Nesplnenie dôkaznej/osvedčovacej povinnosti zo strany žalobcu zároveň nemohlo viesť k presunu povinnosti tvrdenia a dôkaznej/ osvedčovacej povinnosti na protistranu."

Tým pravým dôvodom, pre ktorý na citované uznesenie Krajského súdu v Žiline upozorňujeme, je však nasledujúci odsek jeho odôvodnenia:

"19. Opäť len v záujme komplexnosti krajský súd dodáva, že zjednodušená forma dokazovania/ osvedčenia v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že by navrhovateľ nemohol navrhnúť vykonanie výsluchov strán, eventuálne i svedkov na pojednávaní. Znenie § 329 ods. 1 CSP "len" umožňuje rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu strán, ale nepopiera právo strany domáhať sa výsluchu strany/svedka aj v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; osobitne za situácie, že niet iných relevantných dôkazov."

Záverom ešte dve veci.

Prvá (už uvedená) – je výborné, že možnosť konania pojednávania v prípade dôkaznej (osvedčovacej) núdze navrhovateľa aj v konaní o neodkladnom opatrení sa dostáva v slovenskom právnom prostredí čoraz viac do popredia (samozrejme, netreba zabúdať na to, že je to samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia, ktorý by mal konanie pojednávania v situáciách svojej dôkaznej núdze sám súdu navrhnúť).

Druhá – musíme Krajský súd v Žiline na tomto mieste pochváliť. Ak by si totiž vo svojom rozhodnutí vystačil len s odôvodnením končiacim odsekom 18., nik by tak či tak nemohol voči jeho rozhodnutiu (odôvodneniu) namietať. Doplnením devätnásteho odseku však de facto opäť pomohol tomu, aby si široké spektrum budúcich navrhovateľov neodkladných opatrení bolo vedomé toho, že konanie o neodkladnom opatrení naozaj nemusí byť odkázané len a výlučne na písomnú formu.